Saranda (alb. Sarandë) brána južného Albánska, je mestečko s 22 000 obyvateľmi (január 2008), rozkladajúce sa pri krásnom zálive tvaru podkovy medzi horami a Iónskym morom. Meno Saranda pochádza z ranokresťanského kláštora zasvätenému Agioi Saranta (štyridsiatim svätým). Keďže leží oproti ostrovu Korfu (spojenie trajektom), je Saranda častým cieľom jednodňových návštevníkov, ktorí túžia vidieť toto donedávna neprístupné letovisko.

Morská panoráma a rôznorodosť flóry podporované výnimočným podnebím (290 slnečných dní v roku) a teplými morskými vodami, urobili zo Sarandy vyhľadávané centrum oddychu a rekreácie. Albánski mladomanželia tu tradične trávia medové týždne. V lete denná teplota len výnimočne presiahne 30 ºC a v noci tu vanie osviežujúci morský vánok.

Saranda je staré mesto, prvotne osídlené ilýrskym kmeňom Chaonianov, ktorí ho pomenovali Onchesmus. Cicero sa o ňom zmieňuje ako o vyhovujúcom prístave s priaznivými vetrami. Záliv, na ktorom je Saranda vybudovaná dáva mestu okúzľujúci vzhľad, čo je možné najviac oceniť pri pohľade z mora. Mnohé mozaiky nájdené v meste potvrdzujú, že v 2. a 3. storočí sa mesto tešilo nadpriemernému rozvoju.

Saranda je dobrým východiskovým bodom pre skúmanie najkrajšej časti albánskeho pobrežia - pobrežného pásu známeho ako Albánska riviéra. Taktiež pobrežná cesta do Vlory je prekrásna. V blízkosti Sarandy sú ruiny antického mesta Butrint a vyvieračka Modré oko. Možete tiež navštíviť mesto - múzeum Gjirokastra, vzdialené 1,5 hod. cesty autobusom.

Čo navštíviť

Ethnografické múzeum

Ruiny antického mesta Onchesmus v Sarande

 

Okolie Sarandy

Vyvieračka Modré oko (alb. Syri i Kalter) - je výnimočným podzemným prameňom ostro sýtej (uprostred) a ostro modrej (na okrajoch) farby. Leží 18 km severovýchodne od Sarandy a podľa legendy, na tomto utešenom mieste lemovanom storočnými dubmi, 12 hlavý drak žiarlivo strážil a tajil prameň pred dedinčanmi. Následne tu boli vykonávané pohanské rituály obetovania krásnych mladých panien bohom týchto vôd.

Ksamil - dedina blízko Sarandy s krásnou plážou a s niekoľkými malými ostrovčekmi na ktoré si môžete zaplávať.

Butrint - je asi najvýznamnejším archeologickým náleziskom Albánska, zapísaným v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Butrint bol starovekým mestom v gréckom, rímskom, ranokresťanskom a byzantskom období. V stredoveku bolo mesto opustené, pravdepodobne kvôli obklopujúcim močiarom a následným epidémiám malárie. Napriek tomu, že to bolo jedno z najväčších antických miest Stredomoria, Butrint zostáva veľkou neznámou. V súčasnosti je odkrytý pôsobivý grécky amfiteáter, byzantská bazilika (druhá najväčšia na svete po Hagia Sophia v Istanbule), rímsky chrám s mozaikovou podlahou, krásne vyzdobená Levia brána a množstvo stavieb z rôznych období. Zatiaľ je odkrytých asi 15%, zvyšok mesta leží pod zemou. V blízkosti náleziska sa nachádza archeologické múzeum.

Antický chrám a ďalšie ruiny Foiniky - v dedine Finiq. Podľa Edwina Jacquesa sa tu nachádzala jedna z najväčších akropol antického sveta, približne 7-krát väčšia ako Aténska akropola.

Malá pevnosť Ali Pashu - v dedine Vrine

Kostol Saint Kolli - v dedine Mesopotam

Gjirokastra - 'mesto tisícov schodov' sa skladá zo stoviek osmanských vežových domov s typickými strechami pokrytými svetlou bridlicou, drevenými balkónmi a vybielenými kamennými múrmi. Mestu s búrlivou históriou dominuje veľká pevnosť postavená na strmom úbočí. Známa mnohým ako Kamenné mesto, stáva sa Gjirokastra centrom kultúrnej turistiky. Jej staré mesto je zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO, ako zriedkavý príklad dobre zachovaného osmanského mesta.

 

Fotografie z okolia Sarandy

Dhermi a Himara - fotografie z Albánskej riviéry, 2008

Krajina lietajúcich tanierov - každodenný život v Albánsku - Syri i Kalter, Butrint, Borsh, 09/2008