Voskopoja (bývalé Moskopoje zo 14. storočia) bola medzi 17. a 18. storočím jedným z najvýznamnejších miest európskej časti Osmanskej ríše. Svedčí o tom prvá tlačiareň na Balkáne, ktorá tu bola vybudovaná v roku 1720, Voskopojská univerzita založená v roku 1774, slávne baziliky, ako aj maľby na stenách domov od najznámejších albánskych maliarov, vrátane Davida Selenicu a bratov Zeografiovcov.

Hoci sa nachádza na viac-menej izolovanom mieste v pohoriach južného Albánska, mesto sa rozrástlo a stalo sa najvýznamnejším centrom Arumunov. Vo svojich slávnych časoch (1760) vraj mala Voskopoja až 60 000 obyvateľov a bola druhým najvýznamnejším mestom na Balkáne, vzhľadom k počtu obyvateľov a prosperite.

V druhej polovici 18. storočia sa Voskopoja zmenila na ruiny a stala sa opäť dedinou, ktorou bola pôvodne. Drancovanie mesta, hlavne jeho pokladov – archívov a rukopisov tamojších kostolov, pokračovalo aj počas prvej a druhej svetovej vojny. Voskopoja však zostala do dnešného dňa hojným skladiskom umeleckých diel. Od 16. do 18. storočia tam bolo vybudovaných 24 kostolov, z ktorých sa však zachovalo len osem. Niektoré z nich sú "Shen Mihali" (1726), "Shen Athanasi" (1724), "Shen Ilias", "Shen Marias", kláštor "Shen Joan Prodhromit" (1632) s kostolom "Shen Kolli" (1721).

Dnes je Voskopja len malou horskou dedinou ležiacou v nadmorskej výške 1160 m n.m., 21 km západne od mesta Korča.

Fotografie z oblasti Voskopoje

Víkend v Korči - pohorie Morava, kostoly v Korči, Voskopoja, Balkánsky park Prespa, 44 fotografií, 10/2008

Krajina lietajúcich tanierov - každodenný život v Albánsku - Voskopoja, 09/2008